Pravda o Kotlebovi ?

25. listopadu 2013 v 19:30 | alias Destiny |  Z môjho pohľadu
Možno sa vám dostalo do uší meno Kotleba. Bol zvolený za župana v Banskobystrickom kraji. A každý naňho kydá, že je neonacista a rasista a podobne.
Ale položme si otázku ? Kto nie je ? Kto na Slovensku aspoň raz nenadával na cigánov alebo rómov ? Kto nenadával na to že robia stále len zle ? Že majú 12 detí a žiadnu robotu ? Že ich štát financuje ? Že dostávajú podporu, že dostávajú viac penazí za to že oni sú sociálna menšina ?
Oni dostanú zadarmo byt. Ale ja si na ten byt budem museť zobrať pôžičku a splácať ju prinajlepšom 30 rokov teda pokiaľ budem mať robotu.
Viete ja ani neviem či som rasista. A možno som. A možno ma len veľmi sere tá nespravodlivosť v štáte.
A nielen v tom kraji.
Z môjho laického pohľadu vidím, že SMER za tie roky ktoré tu bol nespravil nič. Je tu stále horšie. A mne je je úprimne u prdele keď niekto označí niekoho za neonacistu alebo rasistu alebo tak a viete prečo ? Pretože ľudia ho zvolili a tým pádom to tí ktorí to napísali hovoria aj na tých voličov.
Myslím, že ľudia ho nevolili ani tak z recesie, ale za to že pomenoval veci tak ako sa v skutočnosti majú, neskrýval to rozhorčenie, ktoré sa tu tvorí.
Mnohí politici mu budú podkopávať nohy, ale tým len sami seba pochovajú. Pretože ľudia sú neni až taký sprostý aby nevedeli, že sa to robí naschvál.
Každý mimo Slovenska nami bude opovrhovať, ale nikto tu nežil a nevie aké to je. To len tý z tých vysokorozvinutých krajín ako nemecko, rakúsko, amerika aťd si myslia že sme tu hnusný na cigánov. Kľudne by som si to s nimi vymenila, nech si to skúsia aké to je a ja si rada skúsim aké je to zarábať 2000 eur mesačne namiesto 500.
Ani sa nečudujem, že nechce byť v EÚ, myslím, že je nás takých viac a viac je nás takých ktorý by chceli späť vlastnú menu.
Nespravodlivosť, je to čo sa tu deje.
Neodsudzujte ho.
Ja len dúfam, že jeho sluby neboli len prázde reči a že niečo skutočne urobí, že sa nedá zožrať politickémi krysami.
Uvidíme za 4 roky, či sa chce len nabaliť ako tý predtým, alebo skutočne niečo zmeniť. Sama som na to zvedavá.

Alias Destiny.
 

A ktože sa nám vrátil ?

25. listopadu 2013 v 19:13 | alias Destiny |  A. K. A. Los Debilos
Noo vážení a milí, píše sa rok 2013, a ja som sa len tak z ničoho nič rozhodla napísať. Nooo tu je pár vecí ktorých sa zmenilo za tie dva roky. Bola som na Coldplay v Prahe. Spravila som si vodičák. Prežila som drámu v láske. Teraz už prežívam len lásku. Zmaturovala som. Dostala som sa na vysokú školu.
Nič moc čo ? :D Tiež si myslím.

Cather in the Rye

24. března 2011 v 19:21 | Alias Destiny
Počula som o nej. Vedela som, že existuje, ale nikdy až doteraz ma nenapadlo ísť do knižnice, požičať si ju a prečítať si ju.
Hovorím o knihe Kto chytá v žite od J. D Salinger ( Cather in te Rye). Je úplne úžasná.
Hneď ako som ju začala čítať očaril ma štýl písania. Bolo to niečo, čo by som v knihe z roku 1951 neočakávala. Na tú dobu to bolo moderne napísané. Fakt. Také mládežnícke. A ten Holden mi pripomínal veľa ľudí z okolia. A v niečom som sa v ňom takisto našla. On bol taký podivín. Všetci sme. Fakt, všetci. A vďaka nemu som sa naučila novú staromódnu nadávku "FILCKA" :D ( Hovorím to mame a ona, že to kde si počula také slovo, hovorím, že v knihe kto chytá v žite a ona na to vieš čo to znamená, ja: nie a ona: kurva :D ) Filcka :D :D strašne mi je to smiešne a ani neviem prečo, ale už to používa asi skoro polka triedy :D Skoro :D
Inak toto nemala byť nejaká recenzia, ale táto kniha fakt stojí za to. Niekedy mám pocit, že vôbec nemá pointu. Ale ja som toho názoru, že každá kniha, veta, reč, prejav, text, nemusí mať pointu. Aj ja hovorím (niekedy) bez pointy a nie je to zlé. Je to také, že každy už od vás čaká, že ako sa to skončí a vy poviete, že to je celé. :D A oni na to: A pointa ? :D V ducu si myslím, tá tam ani nebola. A načo ? Fakt sa pýtam načo ? :D
To slovo fakt. On to tam používal, stále to opakoval, nevadilo mi to. :D

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Part of something.

Dnes som v škole dosiahla môj osobný akademický úspech. Dostala som 2 z neminy. Som z toho úplne paf. No ozaj. Pretože ja tam mám dve štvorky. A dala som si taký záväzok, že dokážem všetkým päťkárom a štvorkárom, že aj taký človek sa dokáže naučiť nemčinu za jeden alebo dva dni :D A dokázala som to. Možno ten pocit, že som niečo dokázala je ešte lepší pocit ako tá samotná dvojka. Áno je lepší, fakt.
Taký pocit si treba držať na horšie časy. Treba sa z nich tešiť a užiť si ich naplno. Napríklad ako som si ja užila tú prezentáciu čo som robila. Už neviem na aký predmet. A učiteľ mi povedal výborne a dostala som jednotku, ale ja som chcela vedieť názor " ľudu". Tak som sa pýtala spolužiakov, že či sa im páčila a hovorili, že bola geniálna, pýtali sa ma či som sa s tým natrápila. A ja som hovorila, že aj hej. Pretože by som nezniesla ten pocit, že by niečo nebolo podľa mojich predstáv. Potešili ma. Naozaj. ( a ani nevedia ako) (filcka :D :D :D )


Alias Destiny :-)
 


Sú knihy na ktoré som stále neni dosť dospelá

20. března 2011 v 16:46 | Alis Destiny |  psycho-i-logika
Kúpila som si knihu od mojej obľúbenej autorky Martiny Solčanskej. Jej posledná kniha počkám tu na teba bola pre mňa úprimne sklamaním. Ale Aprílové dievča a Očistec bláznov stály za to. A teraz je opäť na scéne s knihou Hazard. Možno ste už o nej počuli možno nie. Ale musím povedať, že pre mňa to bola silná káva. Až prisilná. Normálne mi bolo pri niektorých scénach zle a to už som prečítala všeličo.
Keď som začala čítať myslela som, že Jack ( hlavný hrdina) bude niečo také ako Andrej Princ(hlavný hrdina kníh Aprílové dievča a Očistec Bláznov) . Viac som sa ani zmýliť nemohla. Andrej bol oproti Jackovi ako mačka oproti levovi. Jack bol strašný. Strašná, hrôzostrašná povaha. On bol despota. Bil svoje, ženy, milenky, arogantý a panovačný a zlý a nepochopila som a nechápem doteraz ako mohol najprv zbiť svoju ženu do krvi a potom jej hovoriť ako veľmi ju miluje. Bolo to zvrhlé. Proste, nepáčilo sa mi to.
Aj keď tá kniha bola napísaná pútavo a bola naozaj dobrá. Bola strašná, pretože koľko žien na Sloavensku na svete trpí tým, že ich ich muži bijú a nemôžu si pomôcť. Majú strach. Ja by som tak nemohla žiť, stačilo by aby mi muž dal jednu facku a už by letel. On. Alebo Ja.
Preto je Andrej oproti nemu mačiatko, lebo aj keď sa s Bibiánu hádali nikdy, nikdy ju nezbil.




A viem, že to všetko je iba kniha, ale v niečom má pravdu. V niečom zachytáva skutočnosť, ktorá je dosť zlá. Mňa stále zaráža jedna vec, že tie bité ženy neodídu. Aj keď majú deti, nemajú peniaze, alebo dokonca velmi milujú svojho muža, neoplatí sa to.
Ja osobne poznám takú ženu. Po 6. rokoch dostala odvahu. Odišla k rodičom, podala návrh na rozvod. A žije si celkom spokojne. Možno nie tak ako si to predstavovala, ale lepšie ako tam so svojím mužom.
Ja som si až teraz uvedomila, že je dobré vedieť čo chceme, ale ešte lepšie je vedieť čo nechceme. Každá žena chce lásku, chce milovať a byť milovaná, vypočutá, zábavná, krásna vyrovnaná, chce mať krásneho, zábavného, charizmatického muža. A nie muža, ktorý keď nie je upratané zbije svoju ženu, tak že ledva chodí.
Taký muži sú u mňa na úplne poslednej kolaji. A u každej ženy by mali byť. Veď mi nie sme len také veci, s ktorými si každý môže robiť čo chce. Už nie.



Alias Destiny

Keď vás choroba zloží :D

16. března 2011 v 11:51 | A. D |  A. K. A. Los Debilos
Keď vás choroba zloží píšete ako najväščí machri sveta, ale od veci. Môj prípad ? Samozrejme.
Jedno ráno keď som sa prebrala z hlbokého a výživného spánku, som sa nadýchla a z úst sa mi vydral chripot, nevenovala som mu pozornosť, ale keď už som nemohla povedať dobré ráno, sama sebe do zrkadla, uvedomila som si, že to môže byť asi menší problém. Hovorím si, to rozdícham, rozbehám, rozchodím. Lenže to som netušila, že budem bežať za autobusom :D
Ďaľší deň.
Preberám sa z nie veľmi hlbokého spánku. Namiesto pozdravu kýcham a z nosa mi vylieza niečo nechutné a slizké. Sople. SOPLE. SOPLE! Utieram, sákam, nič nepomáha. Aha áno zabudla som na otrivin, veľmi dobrý sople sa mi zasušili a nemôžem poriadne dýchať. Diky Otrivin. ( Diky Broňa :D)
Pomaly, žijem smrkám, utieram a zahadzujem. Keby mi tak veľmi oči neslzili napíšem vám sem príbeh. Príbeh o statočnej servítke. Ale k veci. Dnes je moja izba aj môj chlievik. Plný bacilov, soplov ( dobré slovo :D ), kapesníkov, kníh, učebníc, proste vecí, ktoré zvyčajne nepoužívam. Sedím teda ležím nad nemčinou (a kýcham) a snažím sa preraziť tú hrubú škrupinu menom: " Skloňovanie prídavných mien". Darí sa mi to pomocou slovníka v mobile, a knihou kde je tabuľka so sklonovaním. Jedna veta mi trvá 5 minút: Prekladanie vety. 10 slov neznámych. Hladanie slov. Ziťovanie pádu. Kotrola. Zle. Prečo zle ? Ahááá. :D Dám vám radu, ak by vám náhodou učiteľia spomínali, že sa máte nemčinu učiť od začiatku a nezanedbávať to, tak im uverte. Ja som neverila a doplatila som :D
Ďalej. Matika. Konečne mám šancu dostať dobrú známku, pretože konečne chápem princípu. Aj keď to niekedy nie je všetko. Treba mať schopnosť nepanikáriť, nenervačiť, byť v úplnej pohode a pokoji. Nahodiť arogantý výraz, ja všetko viem a naozaj to vedieť. Keďže kvôli chorobe má škriabe v hrdle a tečú mi sople ( velmi dobré slovo), neviem či to dokážem. Ale ja sa nikdy nevzdávam :D

Motto na záver: Nie je dôležité vyhrať, ale nastrať toho kto vyhral :D

Lúči sa s vami Alias Destiny a jej (možno) vtipný článok. :D

Kam dál